Zachytáva HBO „My Brilliant Friend“ pocit Eleny Ferrante?
Tento rozhovor obsahuje spoilery k prvým dvom epizódam My Brilliant Friend.
Môže Ferrante Fever udrieť dvakrát? HBO v to dúfa, pretože začína vysielať svoju dlho očakávanú adaptáciu My Brilliant Friend. V tomto prvom románe neapolskej série Eleny Ferrante sa nám predstavia kamarátky z detstva Lenù (hrá Elisa del Genio) a Lila (Ludovica Nasti), keď majú 60 rokov, a Elena je nútená napísať príbeh ich života.
Raz týždenne, počas štyroch týždňov vysielania seriálu na HBO, zhromaždíme rotujúcu skupinu fanúšikov Ferrante z celej redakcie The New York Times, aby sme prediskutovali show. Tu Eleanor Stanford a Joshua Barone, redaktori na stole kultúry, a Valeriya Safronova, reportérka na stole Styles, skočia do prvých dvoch epizód. Nasledujú hlavné spoilery. Prečítajte si recenziu relácie v denníku Times.
ELEANOR STANFORDOVÁ Vitajte v našom malom sledovacom klube! Môjho skvelého priateľa som prvýkrát čítal ako súčasť knižného klubu, takže mi to príde veľmi vhodné. Bol som nervózny, keď som sa dopočul, že HBO prispôsobuje sériu, čiastočne preto, že ma v minulosti popálili knižné adaptácie, a čiastočne preto, že mnohé relácie HBO mi pripadajú tak agresívne mužské. Ako by takáto sieť a mužský režisér (Saverio Costanzo) interpretovali hlboký ponor kníh do ženského vnútra? Ale v tomto smere som bol príjemne prekvapený: Tieto prvé dve epizódy sú vo svojom tóne povedomé, možno vďaka účasti Eleny Ferrante na ich vývoji. Ako fanúšikovia kníh ste do toho obaja vložili nádeje alebo obavy?
JOSHUA BARONE Je tam také napätie: často chcem stranu po stránke adaptovať knihy, ktoré milujem, pravdepodobne preto, že sa snažím nájsť cestu späť k pocitu, keď ich čítam prvýkrát. Ale tiež chcem – a v konečnom dôsledku ma vždy viac uspokojí – úplne nový zážitok, niečo, čo si zachová ducha knihy, no prezentuje ho spôsobmi, ktoré sú uspokojivo jedinečné pre médium adaptácie, či už je to televízia, opera alebo čokoľvek iné.
Pretože knihy sú tak veľmi o pocite miesta, dúfal som, že to bude podstatné pre vizuálny jazyk série, rovnako vysoko prioritné ako vzťah medzi Lenù a Lilou. A v mnohých ohľadoch Costanzo uspel. Námestie, na ktorom dievčatá žijú, má vzhľad javiska: veľkolepé, ale statické a v konečnom dôsledku dusné. ( Ide predsa o štúdiovú zvukovú kulisu. ) Hovoria o tom, že nikdy nevideli more, no bývajú len kúsok od neho. Viete si predstaviť žiť v tak malom svete?
Najlepší televízor roku 2021
Televízia tento rok ponúkla vynaliezavosť, humor, vzdor a nádej. Tu sú niektoré z najvýznamnejších momentov, ktoré vybrali televízni kritici The Times:
- „Vnútri“: Špeciálna komédia Bo Burnhama, napísaná a natočená v jednej miestnosti, vysielaná na Netflixe, obracia pozornosť na internetový život uprostred pandémie.
- 'Dickinson': The séria Apple TV+ je príbeh o pôvode literárnej superhrdinky ktorý je so svojou témou smrteľne vážny, no sám o sebe neseriózny.
- „Následníctvo“: V drsnej dráme HBO o rodine mediálnych miliardárov nie je boháč nič také, ako bývalo.
- 'Podzemná železnica': Prevratná adaptácia románu Colsona Whiteheada od Barryho Jenkinsa je famózny, ale odvážne skutočný .
STANFORD Vyrastal som v malej dedinke v Anglicku, takže? Ale neapolská štvrť má nad ľuďmi takmer nadprirodzenú moc. V týchto prvých dvoch epizódach dievčatá neustále testujú hranice svojho života (alebo aspoň Lila je a Lenù ju nasleduje). Keď sa v druhej epizóde po prvý raz vydajú na more, začína to ako toto víťazné a rebelské dobrodružstvo, kde konečne uvidia horizont, ktorý sa pred nimi tiahne.
Potom sa však Lila obráti späť a je to prvýkrát, čo ju vidíme vystrašenú z niečoho: Znesie, že ju zbije starší chlapec, že ju jej otec vyhodí z okna, ale opustiť známosť okolia je na ňu príliš. . Je to srdcervúci moment, ktorý skutočne predznamenáva zvyšok príbehu, keďže Lenùine ambície jej umožňujú cestovať po svete a Lila sa nikdy nedokáže zbaviť susedstva.
ObrázokKredit...Eduardo Castaldo / HBO
VALERIYA SAFRONOVA Myslel som, že monochromatické tóny okolia ešte viac oživili tváre dievčat a ich pohyby dôraznejšie. Predstavujem si scénu, v ktorej Lila hádže kamene späť na skupinu chlapcov, ktorí odmietajú ustúpiť. Keď jej Lenù odovzdá posledný kameň, Lila sa skrúti do miniatúrneho tornáda vzdoru, pohybujúcej sa víriacej sily prírody na statickom neutrálnom pozadí.
Tiež som zistil, že nudné farby a rovné línie mesta podčiarkli násilie, ktoré sa objavuje znova a znova v dvoch epizódach, pričom každý agresívny čin sa odohráva na novom pódiu. Čo ste si mysleli o násilí? Zdalo sa vám to príliš ťažkopádne?
BARON Násilie sa cítilo ťažkopádne. Znovu som si prečítal časti knihy, ktoré zodpovedajú týmto prvým epizódam, a Ferrante sa o bití, akokoľvek krutom, zmieňuje len okrajovo. V prvej epizóde je útok mimo kostola proti signorovi Pelusovi dlhý a názorný; na stránke nezaberie viac ako pár strašidelných viet.
STANFORD Myslím, že grafické násilie naozaj fungovalo. V tej scéne, kde ho hodili o stenu a dievčatá vybehli z kostola pozrieť, bolo niečo takmer éterické. Nadupaná partitúra Maxa Richtera, kamera zdôrazňujúca, aké malé sú dievčatá, ich túžba sledovať toto skutočne šokujúce násilie, to všetko sa spojilo a vytvorilo moment, ktorý bol ešte silnejší – dovolím si povedať – ako v knihe. Tiež si myslím, že otvorenosť môže byť príznakom toho, ako musí show pomerne rýchlo vytvoriť precedens normalizovaného násilia.
SAFRONOVA Zarážajúce - a to platí aj pre knihy - je to, aký očividný je ženský hnev. Vidíte, ako Lenùina mama nadávala svojmu otcovi za to, že nevedel, ako biť jeho dcéru. Vidíte spokojný výraz na tvári Immy Solarovej, keď stojí pred rodinným barom po tom, čo je zavraždený Don Achille. A, samozrejme, vidíte, ako Melina strieľala nadávky na Lidiu a neskôr za nariekania vyhadzovala hrnce, panvice a rastliny z okna.
BARON Ach áno, strieľanie nadávok na námestie. Je to talianske klišé, ale z nejakého dôvodu: Príbeh v mojej imigrantskej rodine hovorí, že moja prababička, ktorá zostala vo svojom malom talianskom mestečku, sa dožila 100 rokov, ale zomrela len preto, že spadla po tom, čo zakričala z kuchynského okna. Oceňujem, ako často Costanzo ľuďom ukazuje, ako to robia; máte dojem, že hluk v pozadí vokalizujúcich matriarchátov je konštantný ako spev vtákov. Je to jeden z mnohých detailov, ako je zreteľné použitie miestneho dialektu a nie bežnejšie hovorenej taliančiny, vďaka ktorým som optimistický, pokiaľ ide o to, ako séria vybuduje svety Lenù a Lila, keď budú staršie.
STANFORD Nemohol som sa preniesť cez to, ako nápadne vyzerajú tie dve dievčatá. Zdá sa, že obaja boli čiastočne obsadení pre svoju schopnosť pozerať sa: Ludovica Nasti (ktorá hrá Lilu) má tieto oči ako žiariace gule a Elisa del Genio (Lenù) má také dlhé mihalnice. Existuje veľa dlhotrvajúcich pohľadov, keď sa dievčatá snažia pochopiť svet okolo nich, a herečky boli také zručné v prenose komplikovaných emócií bez slova, že rozprávanie bolo trochu nadbytočné.
SAFRONOVA Ach, to rozprávanie. Určite by som bez toho dokázal žiť. Diskusie o knihách sa často zameriavajú na to, že Lenù je nespoľahlivý rozprávač, ale v relácii som to nepochopil. Jediná pripomienka, ktorú dostávame, že celý príbeh je vyrozprávaný z jej pamäti, je v úvodnej scéne a vo všeobecnosti som považoval rozprávanie za rušivé.
Čo si myslíte o prvých dvoch epizódach? Zapojte sa do diskusie v komentároch a vráťte sa budúci týždeň, keď budeme diskutovať o epizódach 3 a 4. Recenziu The Times na My Brilliant Friend si môžete prečítať tu .