Čo je alegória Platónovej jaskyne v roku 1899, vysvetlené
Vytvorili Baran bo Odar a Jantje Friese z Netflixu 1899 “ sleduje skupinu migrantov plaviacich sa z Londýna do New Yorku v nádeji, že začnú nový život. Každý migrant v skupine má traumatickú minulosť, ktorú chce zanechať. Na ceste do Nového sveta však ich loď Kerberos nájde Prometheus, ďalšiu loď, ktorá zmizla pred štyrmi mesiacmi. Napriek nesúhlasu migrantov sa kapitán rozhodne odtiahnuť toto opustené plavidlo do New Yorku. Rozhodnutie zavedie jeho a migrantov na temnú cestu, kde musia čeliť svojim traumám a rozlúštiť, čo je skutočné a čo nie.
Viac ako 8 epizód spomínajú rôzne postavy Platónovu jaskynnú alegóriu. napr. Daniel Solace hovorí Maure v jednej scéne: „Pozeráš tiene na stene a myslíš si, že sú realitou. Ale keby ste sa mohli pozrieť len cez rameno, videli by ste, čo spôsobuje tie tiene. Čo je vlastne skutočné.' V inej scéne Henry, Maurin otec, spomína, ako jeho dcéra vnímala alegóriu v mladom veku. Ale čo to presne znamená? Ako to súvisí s príbehom relácie? Poďme to zistiť. Vpredu SPOILERY!
Čo je alegória Platónovej jaskyne?
Platón vyvinul teóriu známu ako teória foriem. Podľa toho všetko, čo okolo seba vidíme, nie je skutočné. Je to len vnímanie skutočných vecí a skutočný svet leží mimo toho, v ktorom žijeme. Na podporu tohto Platón uviedol alegóriu známu ako „Alegória jaskyne“, ktorá sa v predstavení nazýva Platónova jaskynná alegória.
Podľa tejto alegórie je pár ľudí prinútených sedieť v jaskyni oproti jej stene. Títo ľudia sú spútaní do bodu, keď nemôžu hýbať nohami, rukami a dokonca ani krkom. Za nimi je malý otvor, z ktorého môže prúdiť slnečné svetlo. Otvor zároveň funguje ako parapet, po ktorom chodia bábkari. Za parapetom v mierne zvýšenej výške navyše horí oheň.
Teraz, zakaždým, keď okolo idú bábkari, rozprávajú, vydávajú zvuky alebo robia niečo iné. Oheň za nimi premieta ich tiene na steny. Keďže sa nikto zo spútaných ľudí nikdy nepozrel späť, vnímajú tieto tiene ako skutočné ľudské bytosti. Okrem toho si myslia, že zvuk vychádza z tieňa, nie od bábkarov. Platón teda dokazuje, že toto je ich realita a tvrdí, že ľudia sa vo všeobecnosti správajú rovnakým spôsobom. Nevidíme, čo je skutočné a čo nie. Namiesto toho pozorujeme a reagujeme na naše vnímanie reality.
V šou Henry povie mladému chlapcovi Elliotovi, že Maura natrafila na alegóriu vo veľmi mladom veku. Zdalo sa, že ju to tak fascinuje a premýšľala, či všetko, čo sme videli a zažili, nie je len tieňom reality a nie skutočnosťou samotnou. Keď Henry odpovedal, že Boh je skutočný, Maura usúdila, či je skutočne skutočný, potom sú pre neho všetci ľudia iba bábikami v domčeku pre bábiky. Pre ňu to tiež znamenalo, že Boží svet je ten skutočný. Pýta sa však aj na to, kto stvoril Boha, čím cyklus pokračuje.
Maura použije Platónovu jaskynnú alegóriu, aby vytvorila svoju simuláciu a udržala svojho syna Elliota nažive. Vďaka tomu všetci ostatní migranti vnímajú simuláciu ako reálny svet. Na konci, keď Maura umiestni prsteň do pyramídy, prebudí sa vo vesmírnej lodi. Keď vystúpi z modulu a kráča k obrazovke, vidí správu od svojho brata, ktorá znie: „Vitajte v realite.“ Cyklus simulácií teda pokračuje a my nevieme, či je súčasný stav Maury skutočný, alebo ide o ďalšiu simuláciu.