Dorothea Puente, prezývaná Majiteľka domu smrti, bola notoricky známa a desivá sériová vrahyňa, ktorá sa skrývala pod rúškom poslušnej a starostlivej starenky. Puente prevádzkoval penzión pre invalidov a seniorov. Priviedla ich s prísľubom jedla, ubytovania a starostlivosti a potom ich uväznila vo svojom vlastnom dome smrti, keď ich okradla o kontroly sociálneho zabezpečenia a prešla ich poštou. Film „A Stranger in My Home: House of Horrors“ od Investigation Discovery zaznamenáva chladnokrvné vraždy Puente a následné vyšetrovanie, ktoré ju chytilo. Chcete vedieť, kto boli Puenteho obete a ako sa sériová vrahyňka dočkala vlastnej smrti? Zabezpečili sme vás.
Vláda teroru Dorothey Puente sa začala v roku 1982, keď jej priateľku Ruth Monroe našli mŕtvu v penzióne, ktorý Puente v tom čase prevádzkoval. Ruth nebola len Puenteho priateľkou, ale bola aj jej obchodnou partnerkou a presťahovala sa k nej len tri týždne pred vraždou. Polícia našla Ruth v jej izbe a pitva zistila, že zomrela na predávkovanie kodeínom a paracetamolom. Polícia mala pôvodne podozrenie na nečestnú hru, ale Puente uistil úrady, že Ruth bola v depresii a spáchala samovraždu.
Krátko po vražde Ruth bol Puente zatknutý na základe nesúvisiacich obvinení z drogovania dôchodcov a okrádania ich peňazí a šekov na dávky. Puente, usvedčená z obvinení, strávila tri roky vo väzení, počas ktorých neustále písala listy svojmu kamarátovi, Eversonovi Gillmouthovi. V roku 1985 bol Puente prepustený z väzenia a Gillmouth sa presťahoval do Kalifornie, aby sa s ňou oženil, ale nikdy neskončili tým, že sa zaviazali.
1. januára 1986 bolo Gillmouthovo telo nájdené neďaleko rieky Sacramento. Jeho telo vložili do drevenej rakvy a hodili na koryto rieky, kde ho neskôr objavil rybár. Polícia pri vyšetrovaní narazila na Ismaela Floreza, ktorý tvrdil, že Puente ho požiadal, aby vyrobil takúto škatuľu v novembri 1985, pričom tvrdil, že bude slúžiť na ukladanie náhodných predmetov, ako sú knihy. Gillmouthova rodina ani nevedela o jeho smrti, pretože im Puente neustále posielal listy a vyplácal peniaze na dôchodok, kým nebolo jeho telo identifikované tri roky po jeho smrti.
Počas týchto troch rokov si Puente udržiavala penzión, kde sa stretla s Dorothy Miller, armádnou veteránkou, ktorá sa stratila v októbri 1987 a nikdy sa nenašla. Od tejto chvíle boli všetky obete Puente nájomníkmi v jej penzióne. V apríli 1988 sa Benjamin Fink stratil a nájomník povedal polícii, že ho naposledy videli s Puente. Leona Carpenter zomrela na predávkovanie drogami v roku 1987, hoci polícii bolo ťažké uveriť, že sa predávkovala sama, pretože bola extrémne chorá a pripútaná na lôžko. Jej ďalšia obeť, Bert Montoya, sa stratila v roku 1988. Montoya trpel schizofréniou a často ho navštevoval sociálny pracovník. Sociálny pracovník povedal polícii, že od svojho zmiznutia si Puente vymýšľal rôzne výhovorky, prečo tam Montoya nie je.
Obrazový kredit: Vocal' data-medium-file='https://thecinemaholic.com/wp-content/uploads/2021/04/5f233bcd81f54e001deba980.png?w=300' data-large-file='https://thecinemaholic.com/wp -content/uploads/2021/04/5f233bcd81f54e001deba980.png?w=720' class='size-full wp-image-383991' src='https://thecinemaholic.com/wp-content/1uploads/402 5f233bcd81f54e001deba980.png' alt='' size='(max-width: 720px) 100vw, 720px' />Obrazový kredit: Vocal
Montoyovo zmiznutie vzbudilo podozrenie v mysliach polície. Dostali sa do penziónu Puente a pred prehľadaním priestorov ju vypočuli. Pri pátraní narazili na narušenú pôdu na dvore domu. Puente, ktorá ešte nebola podozrivá, potom požiadala políciu, či by mohla vyjsť na kávu. Kým bola Puente vonku, polícia jej rozkopala dvor a objavila sedem mŕtvych tiel zahrabaných v zemi. Boli medzi nimi Betty Palmer, James Gallop a Vera Faye Martin, všetci nájomníci Puente.
Keď si bola Puente istá, že polícia je blízko k jej dolapeniu, požiadala políciu, či by mohla vyjsť na kávu. Keďže vtedy nebola podozrivá, úrady sa zaviazali a Puente utiekol do Los Angeles. V Los Angeles našiel Puente v bare staršieho človeka a zoznámil sa s ním. Aj táto osoba bola dôchodkyňa a možno sa Puente chcela vrátiť do starých koľají. Napriek tomu, ako šťastie, starší muž spoznal Puenteho z televíznych správ, ktoré vysielala celoštátna televízia. Potom sa mu podarilo kontaktovať úrady, ktoré k nej okamžite prišli a zatkli ju.
Proces s Puentem sa začal v októbri 1992 v okrese Monterey v Kalifornii. Počas celého procesu Puente tvrdila, že je nevinná, a vyhlásila, že je nevinná, pričom tvrdila, že všetky jej obete zomreli prirodzenou smrťou. Jej obhajoba priviedla niekoľko svedkov, ktorí svedčili pre Puenteovú a súdu povedali, že bola starostlivá a často pomáhala starším, zdravotne postihnutým a núdznym. Trvalo rok, kým sa proces rozbehol a napokon bol Puente odsúdený za vraždu prvého stupňa v prípadoch Dorothy Miller a Benjamin Fink a za vraždu druhého stupňa v prípade Leony Carpenterovej. Za ostatné vraždy nebola nikdy odsúdená, pretože porota nedospela k jednomyseľnému rozhodnutiu.
Počas pojednávania o odsúdení bola porota zavesená v pomere 7:5 na doživotie. Sudca to označil za zlé a podľa štátnych zákonov odsúdil Puenteho na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Zvyšok svojho života strávila v Central California Women’s Facility v Chowchilla, Madera County, Kalifornia. V roku 2004 bola Puente uvedená v knihe od Shanea Bugbeeho s názvom ‚Varenie so sériovým vrahom‘, ktorá vychádzala z rozsiahlych rozhovorov Shane s ňou. Kniha obsahovala recepty na varenie, ako aj umenie poslané Shaneovi z väzenia. 27. marca 2011 Dorothea Puente (vtedy 82-ročná) naposledy vydýchla z prirodzených príčin. Zostala uväznená a zachovala si svoju nevinu až do svojho posledného dňa na zemi.