Pôvodný poľský kriminálny triler s názvom „Ako som sa zamiloval do gangstra“ (pôvodne „Jak pokochalam gangstera“), ktorý vedie Maciej Kawulski, je psychotickým a mozgovým skúmaním života Nikosa Skotarczaka. Nikos, vychvaľovaný ako krstný otec poľského podsvetia, prechádza od handier k bohatstvu, aby nakoniec o všetko prišiel. Za svojim očarujúcim závojom je film konečne varovným príbehom o strastiach života prežitého v zločine. Zrkadlí však film život skutočného gangstra? Poďme to zistiť!
Áno, „Ako som sa zamiloval do gangstra“ je založený na skutočnom príbehu. Na začiatku film odhaľuje, že ho inšpiruje skutočný príbeh. Maciej Kawulski zo slávneho filmu Underdog (2019) režíroval film podľa scenára, ktorý napísala dvojica Krzysztof Gureczny a Maciej Kawulski. Scenáristi vynaložili obrovské úsilie, aby verne zobrazili nadživotnú osobnosť Nikodema Nikosa Skotarczaka, otca poľskej mafie alebo kráľa pobrežia.
V príbehu je väčšina vecí o živote Nikodema Nikosa Skotarczaka pravdivá, až po dátumy. Verný histórii, film nám uvádza dátumy narodenia a úmrtia Nikosa – 29. júna 1954 a 24. apríla 1998. V Gdansku nastúpil do práce ako vyhadzovač v nočnom klube Lucynka, ktorý film verne reprezentuje. V 70. rokoch 20. storočia neustále stúpal medzi zločincami v meste.
Po tom, čo sa Nikos dostal na miesto činu ako drobný zmenárnik, založil prvú skupinu organizovaného zločinu v oblasti Trojmestia. Nikos s pomocou svojich spolupracovníkov vymyslel dobre prepracovaný plán, z ktorého prepašovať autá Nemecko a Rakúsko do Poľska . Nikos bol však vďaka svojim vysokým kontaktom v administratíve oficiálne obvinený z krádeže iba dvadsiatich vozidiel. Ako je znázornené vo filme, Nikos sa stal aj hlavným sponzorom Lechie Gdańsk. Svojho času zdatný zadák Nikos doviedol tím k víťazstvu v Poľskom pohári v sezóne 1982/1983. Po úspechu si vyslúžil prezývku Meritorious for Gdansk, ale jeho zločinecké spolky neboli tajné.
V polovici 80. rokov Nikos utiekol do západného Nemecka a pas získal vďaka tretiemu sobáši s nemeckou kráskou. Riadil operácie z Hamburgu a nadväzoval tam spojenia. V roku 1989 dostal Nikos trest odňatia slobody na rok a deväť mesiacov za krádež Audi. Ale podobne ako vo filme, urobil odvážnu eskapádu výmena pozície so svojím bratom.
Začiatkom 90. rokov sa Nikos ilegálne vrátil do Poľska cez Rakúsko, keďže bol stále hľadaným zločincom. Niekoľko rokov sa skrýval pred zákonom, v roku 1992 ušiel pred policajnou raziou v Krakove a neskôr hádzal prach do očí policajnému konvoju vo Varšave. Polícia ho však opäť chytila vo februári 1993 pre obvinenie z policajného úniku. O jeho falošný pas, sotva posvätený spackaným manželstvom, sa zaujímala aj polícia.
Obrazový kredit: „Sztos“
Po prepustení z väzenia za údajné dobré správanie sa Nikos snažil legitimovať svoje podnikanie, ale už bolo neskoro. V októbri 1996 sa Nikos stal predmetom procesu vo svojej domovskej krajine, pričom sa mu podarilo zostať v centre pozornosti. V roku 1997 sa Nikos objavil vo filme o úlohe s názvom „Sztos“, ktorý film stručne opisuje. Jeho cesta sa s následným vzostupom pruskej skupiny zužovala.
Nikosa zastrelili dvaja maskovaní muži v jeho vlastnom Las Vegas Go-Go Club (ktorý slúžil ako eskortná agentúra). Vyšetrovatelia z Okresnej prokuratúry v Gdansku sa pri rozlúštení záhady vraždy dostali do slepej uličky. Vec bola uzavretá a nikto nebol zatknutý. Korunný svedok Jarosław Sokołowski neskôr pripísal vraždu členom skupiny Pruszków. Podľa inej teórie si karty pripísal konkurenčný gangster Daniel Zacharzewski.
Zatiaľ čo film mení niekoľko mien postáv, aby sa vyhli právnym komplikáciám, chronológia Nikosovho života zostáva verná histórii. Zároveň sa film snaží vykresliť Nikosa ako postavu z mäsa a kostí a zdôrazniť kapitoly, o ktorých sa v médiách nehovorí. Po zvážení všetkých aspektov sa zdá, že na príbehu je veľa pravdy. V tomto prípade však môže byť pravda zvláštnejšia ako fikcia.