Bol 1. máj 1994, keď celý svet zostal otrasený v samom jadre, keď po trýznivej nehode na okruhu zomrel legendárny pretekár Formuly 1 Ayrton Senna da Silva. Trojnásobný majster sveta (1988, 1990 a 1991) po sebe zanechal milujúcu rodinu, priateľku a dedičstvo, ktoré ho odvtedy v podstate zmenilo na kultúrnu ikonu, ako to skúmal film „Senna“ od Netflixu. Aby som bol úprimný, jeho vzťah s rodičmi je to, čo nás najviac fascinuje, pretože to sú dôvody, prečo zostal pri zemi, aj keď bol najlepší z najlepších.
Ayrton sa narodil 21. marca 1960 v brazílskom São Paule v bohatom dome Neyde Joanny Senna da Silva a Miltona Guirada da Silvu ako prostredné dieťa z ich troch. Vždy poznal lásku. Teda on, ako aj jeho staršia sestra Viviane a mladší brat Leonardo, už v ranom veku si vyvinuli neochvejnú empatiu a nakoniec z nich urobili ľudí, ku ktorým iní vzhliadajú. Pravdou je, že ich otec bol úspešný podnikateľ s podnikmi vrátane fariem s dobytkom, investíciami do pôdy a hutníckou firmou, no zaistil, aby jeho deti neboli rozmaznané.
Neyde (alebo Neide) a Milton, ktorí sa učili od svojich predkov, vštepovali svojim deťom hodnoty ako súcit, tvrdú prácu a spolupatričnosť, len čo boli dosť staré na to, aby to pochopili. Napokon, zatiaľ čo tá prvá je vnučkou talianskych prisťahovalcov, ktorí sa stali brazílskymi podnikateľmi, tá prvá bola hrdým synom zanieteného, no zároveň láskavého Španiela z Andalúzskej Tíjoly. Preto sa ich deti vždy zapájali do rôznych druhov aktivít a učili sa o podnikaní svojej rodiny, pretože chápali, že prázdna myseľ je dielňa diabla.
Je nevyhnutné poznamenať, že keď Neyde a Milton rozpoznali vášeň svojho prvorodeného syna pre autá, ako aj pretekanie, nestrácali ani sekundu a povzbudili ho, aby pokračoval. Ayrton mal v skutočnosti iba 7 rokov, keď sa s pomocou svojho otca prvýkrát naučil jazdiť na džípe po izolovanej farme svojej rodiny, spolu s tým, ako meniť prevodové stupne bez použitia spojky. Potom, vo veku 13 rokov, mohol začať súťažiť v motokárových súťažiach po tom, čo rodinný patriarcha postavil svojmu mladému chlapcovi jeho úplne prvé vozidlo s použitím malého motora z kosačky na trávu s výkonom 1 hp.
Takže aj keď Neyde a Milton podporovali Ayrtona počas jeho motokárových dní, veci sa zmenili, keď rástol, pretože jeho otec dúfal, že bude pokračovať v štúdiu a pripojí sa k rodinnému podniku. To je jeden z dôvodov, prečo sa jazdec vrátil z Veľkej Británie po roku na turnajoch formulí nižšej úrovne (1981-1982), len aby nemohol opustiť svoj sen ani dvere, ktoré za sebou otvoril. V tom čase nikto netušil, že Brazílčan nielenže naplní svoje ambície a do dvoch rokov (1984) sa dostane do Formuly 1, ale neskôr sa stane aj 3-násobným majstrom sveta.
Čo sa týka reakcie jeho rodičov na to isté, hoci sa na každom kroku obávali o jeho bezpečnosť a blaho, boli tiež neomylne hrdí na všetko, čo v mene Brazílie dosiahol. Inými slovami, neprekážalo im, že si Ayrton nakoniec vybral vlastnú cestu, no napriek tomu sa vzdialili od centra pozornosti do takej miery, aby ochránili súkromie svojej rodiny, ako aj zdravý rozum. Neyde aj Milton navštevovali jeho preteky vždy, keď mohli, no kvôli dlhým sezónam a cestovaniu ho väčšinou sledovali v televízii so súrodencami doma, bez ohľadu na čas.
Zatiaľ čo Ayrtonova rodina bola úplne zlomená nad jeho náhlou smrťou vo veku 34 rokov 1. mája 1994 z nehody počas pretekov, vedeli, že najlepším spôsobom, ako si ho uctiť, bude zachovať jeho odkaz nažive. Preto len o šesť mesiacov neskôr založili Ayrton Senna Institution (známy aj ako Instituto Ayrton Senna), charitatívnu organizáciu, ktorej cieľom je pomáhať vytvárať všetky druhy príležitostí pre mladých Brazílčanov. O tomto nápade diskutoval so svojou sestrou len dva mesiace pred svojou smrteľnou nehodou, takže vznikla pod jej predsedníctvom a odvtedy pomohla tisíckam detí v celej krajine.
Najmä Neyde a Milton zomrel 27. októbra 2021 prirodzenou smrťou vo svojom dome v São Paule v Brazílii vo veku 94 rokov a zanechal po sebe manželku a dve deti. Odvtedy sa Neyde radšej držala ďaleko od očí verejnosti, takže môžeme len špekulovať, že sa momentálne sústreďuje na svoj domov, svoje deti, ako aj vnúčatá. Jej a Leonardovi sa odvtedy podarilo získať aj talianske občianstvo, čo znamená, že teraz pravdepodobne rozdelili svoj čas medzi Brazíliu a Taliansko. Mali by sme však spomenúť, že jej pochopiteľne stále chýba syn, o ktorého prišla pred viac ako tromi desiatkami rokov a ktorého raz verejne označila za dokonalú kombináciu zdvorilosti, nepokoja a sladkého.