Koniec stratenej dcéry, vysvetlenie: Je Leda mŕtva alebo živá?

„The Lost Daughter“ sleduje ženu, ktorá je na dovolenke nečakane konfrontovaná so svojou nepríjemnou minulosťou. Keď na pláži narazí na matku a jej dcéru, Leda sa vráti do svojich ťažkých dní mladej matky a je nútená čeliť nevyriešeným spomienkam. Nečakaný čin ju ešte viac vtiahne do bahna duševných útrap a film naberie obrat do sféry psychologických trilerov, pričom si stále zachováva svoj emocionálne ťažký tón. Vrstvený príbeh a vhodne nejednoznačný koniec „The Lost Daughter“ si zaslúži bližší pohľad, takže sa poďme do toho vrhnúť.

Synopsa príbehu stratenej dcéry

Film otvára Leda príchod na grécky ostrov , kde má na pár týždňov prenajatý byt. Vpustí ju dnu Lyle, postarší majiteľ-opatrovateľ, ktorý Leda zažiari, a my zistíme, že je profesorkou na dovolenke. Prvý deň na pláži sa Leda stretne s veľkou gréckou rodinou z Queensu, ktorá ju drsne požiada, aby pohla miestami. Leda si všimne mladú matku Ninu a jej dcéru Elenu, ktoré sú súčasťou skupiny. Nasledujúci deň Elena náhle zmizne, čo spôsobí paniku v jej rodine, kým Leda nezistí mladé dievča, ktoré sa hrá neďaleko. Táto skúsenosť prináša silné spomienky na to, ako Leda nakrátko stratila svoju malú dcéru Biancu na pláži.

Leda sa začína rúcať, no čoskoro ju osloví Callie, ďalšia žena zo skupiny. Hovoria o Calliinom tehotenstve a nadchádzajúcom pôrode a my zistíme, že Ledine dve dcéry majú teraz dvadsaťtri a dvadsaťpäť rokov. Prostredníctvom flashbackov vidíme pohľady na mladú Ledu ako ambicióznu akademičku, ktorá sa snaží vychovať svoje dve dcéry a zároveň pracuje na štúdiu talianskej literatúry. Späť v prítomnosti sa Leda vracia do auta s úmyslom ísť domov a vidíme, že ukradla Eleninu bábiku.

Počas niekoľkých nasledujúcich dní sa Leda opakovane stretáva s rodinou z Queens, ktorá sa teraz zdá byť rozrušená stratou bábiky. Nina rozčúlene vysvetľuje, že Elena neprestane plakať pre to, ako veľmi jej chýba jej milovaná bábika. Leda začne rozprávať o svojich vlastných dcérach, no potom spanikári a zakopne bez toho, aby dokončila vetu. V prerušovaných flashbackoch vidíme, že mladšia verzia Ledy začína mať pomer so slávnym profesorom v Londýne, zatiaľ čo jej manžel sa stará o ich dcéry v Kanade.

Koniec stratenej dcéry: Je Leda mŕtva alebo živá?

O niekoľko dní neskôr, keď mala v úmysle Ninu navštíviť, si Leda všimne, že má pomer s mladým mužom Willom, ktorý pracuje v miestnej plážovej chatke. Leda tiež prezradí Nine, že v mladosti na tri roky opustila svoje dcéry a manžela a odsťahovala sa. Neskôr Nina príde do Ledinho bytu, aby sa spýtala, či môže byt použiť na pokračovanie v romániku s Willom. Leda súhlasí a potom prezradí, že vzala Eleninu bábiku. Nina je šokovaná a vyrúti sa z bytu, ale nie skôr, ako prebodne Ledu klobúčik.

V tú noc sa Leda zbalí a odíde z bytu. Keď odchádza, zaspí a my sme krátko zazreli, ako sa rúti autom pri mori. Potom ju vidíme kráčať k okraju vody, kde omdlieva. Keď vyjde slnko, Ledu zobudí voda, ktorá jej obmýva tvár. V záverečných chvíľach filmu začne hovoriť so svojimi dcérami po telefóne a jej výrazy sú pokojné. Počuli sme, ako Bianca hovorí, že sa snaží skontaktovať so svojou matkou, keď Leda zoberie pomaranč a začne ho šúpať.

A tak sa cerebrálny film vhodne chýli ku koncu a necháva nás len toľko nejasností, aby sme si zostali neistí osudom Ledy. Navonok to vyzerá, že mala menšiu nehodu, ktorú prespala na pláži a prebudila sa, aby konečne zavolala svojim dcéram a znova sa s nimi spojila. Z toho, čo Bianca hovorí o zanechaní stoviek správ od Ledy, sa zdá, že jej dcéry sa s ňou zúfalo snažia dostať do kontaktu. Zdá sa, že to robí Ledu šťastnou, možno preto, že dostane veľmi potrebnú pripomienku skutočnosti, že jej dcéry ju stále milujú.

Všetko však zmení pomaranč, ktorý Leda záhadne zoberie a začne lúpať. Keď po nehode minulú noc kráča k brehu vody, nemá so sebou pomaranč. V priebehu filmu sa šúpanie pomaranča opakovane spája so (zdanlivo zriedkavými) šťastnými spomienkami, ktoré má Leda so svojimi dcérami. Preto je veľmi symbolické, že začne šúpať pomaranč, keď sa na konci prihovára svojim dcéram.

Jednoduchá, ale nevysvetliteľná prítomnosť ovocia tiež dodáva náznak surrealizmu a je možné, že záverečné scény nám ukážu záblesky nejakej verzie Ledinho posmrtného života. V tomto prípade zomrie pri nehode alebo možno v osudnú noc pri mori a jej prebudenie je vlastne začiatkom Ledinho posmrtného života. Na konci teda vidíme inú verziu Ledy, nezaťaženej všetkej svojej svetskej viny a konečne sa opäť spája so svojimi dcérami. Vzhľadom na to, že ide o jej posmrtný život, potom sa prítomnosť pomaranča stáva realizovateľnou.

Koniec „Stratenej dcéry“ má byť nejednoznačný, a hoci sa mierne zmenil oproti koncu knihy, z ktorej je inšpirovaný, film aj kniha (svojím vlastným spôsobom) potvrdzujú nejednoznačnosť Ledinho osudu a odchádzajú. je otvorená interpretácii. To ešte zdôrazňujú mätúce záverečné dialógy filmu, v ktorých sa Bianca pýta matky, či je v poriadku, a Leda odpovedá: Nie, vlastne žijem.