„Narvik“ od Netflixu sleduje príbeh rodiny Tofteovcov, ktorých životy sa zmenili po invázii Nemecka do Narviku v roku 1940. Neutrálna pozícia Nórska vo vojne je neutralizovaná po útoku nemeckých síl. Nórska armáda spolu so spojeneckými mocnosťami bojuje o znovuzískanie kontroly nad prístavným mestom. Medzi tým sú občania Narviku chytení do krížovej paľby. Pre Ingrid Tofte je najdôležitejšia bezpečnosť jej syna Oleho a je pripravená urobiť čokoľvek, aby ho zachránila. Jej manžel medzitým bojuje za slobodu Nórska. Film, ktorý režíroval Erik Skjoldbjærg, označuje bitku v Narviku ako prvú, ktorú Hitler prehral. Ak vás zaujíma, koľko pravdy je v príbehu, potom by ste mali vedieť toto.
Udalosti v Narviku sú skutočné, no príbeh je zachytený z pohľadu fiktívnych postáv. Film, ktorý napísal Christopher Grøndahl, znovu vytvára Bitka pri Narviku , kde sa spojenecké sily spojili s nórskou armádou, aby bojovali proti Nemcom a zatlačili ich späť do Švédska. Avšak, pokiaľ ide o postavy, príbeh je beletrizovaný, hoci zachytáva skutočnú skúsenosť ľudí z Narviku, ktorí boli zachytení v brutálnej krížovej paľbe medzi nemeckými a spojeneckými silami.
Pred začiatkom príbehu odhalia titulné karty dôležitosť, ktorú mal Narvik pre obe bojujúce frakcie. Železná ruda bola neuveriteľne dôležitým zdrojom počas druhá svetová vojna z rôznych dôvodov, pričom najdôležitejším je jeho užitočnosť pri výrobe zbraní. Briti aj Nemci si ho chceli zabezpečiť pre seba, pretože by im to dalo navrch vo vojne, ktorá sa dostala do kritického bodu. Ruda sa prepravovala zo švédskej Kiruny cez Narvik, čo z nej urobilo neuveriteľne dôležité miesto.
Dňa 9. apríla 1940 nemecké sily porušili podmienky sa dohodli v neutrálnom štáte Nórsko a ovládli Narvik. Nórske sily sa držali, kým neprišli posily v podobe britskej, francúzskej a poľskej armády. Bolo to prvýkrát, čo sa štyri armády spojili v boji proti spoločnému nepriateľovi. Podarilo sa im vyhnať Nemcov 28. mája 1940. Toto víťazstvo bolo obrovským zvýšením morálky pre spojenecké mocnosti a prvou štrbinou v brnení nemeckých síl. Nórsko to však nemohlo oslavovať príliš dlho.
Ako je znázornené vo filme, Briti a Francúzi sa okamžite stiahli a presmerovali svoje sily smerom k Francúzsku, kde sa veci rozhorčili. Vďaka tomu zostali Nóri zraniteľní a Nemci vrátili úder. Zaplavili Narvik bombardovaním celého mesta a čoskoro potom Nórsko sa vzdalo Nemecku 10. júna 1940 a do konca vojny v roku 1945 bol okupovaný.
údajne jeden z najdrahších nórskych filmov „Narvik“ vznikol, aby divákom pripomenul také bitky, ktorým sa nevenuje taká pozornosť ako iným bitkám počas druhej svetovej vojny. Tvorcovia filmu sa venovali tomu, aby tento príbeh posunuli dopredu a údajne na jeho výrobu minuli 77 miliónov nórskych korún. Producentovi Aageovi Aabergemu trvalo viac ako tri roky, kým získal peniaze na šou. Chcel vytvoriť televízny seriál zobrazujúci bitky, ako je ten v Narviku, aby preskúmal dôležitosť takýchto zdanlivo malých víťazstiev vo väčšom obraze vojny.
Aj pre hercov filmu bolo veľmi dôležité presne vykresliť skúsenosti civilistov, ktorí zrazu našli vojnu pred dverami. Herečka Kristine Hartgen, ktorá hrá Ingrid Tofte, odhalené že jedna z jej babičiek pochádza z Narviku, a aby pochopil duševný stav ľudí v tom čase, Hartgen sa s ňou podrobne porozprával. „Išlo o pochopenie spôsobu, akým sa vtedy pozerali na svet. Aké to muselo byť, keď veľká medzinárodná vojnová mašinéria prichádza do malého rybárskeho mestečka a dievčaťa, ktoré nikdy nebolo mimo severného Nórska a nikdy také veci nevidelo,“ povedal Hartgen. Podobne sa zvyšok hereckého obsadenia venoval tomu, aby na plátno priviedol svoje fiktívne postavy naživo. Vzhľadom na to môžeme povedať, že aj keď film na vytvorenie príbehu využíva fikciu, celkovo predstavuje divákom veľmi reálnu sériu udalostí.