Je americká fikcia inšpirovaná skutočnou osobou?

Cord Jefferson režisérsky debut , „Americká fikcia“, je a satirický film ktorý sa zaoberá až príliš spoločensko-politicky relevantnou témou kultúry obklopujúcej mediálnu reprezentáciu. Film sleduje Theloniousa „Monka“ Ellisona, autora so záujmom rozprávať bohaté príbehy, ktoré vydavateľský svet nepovažuje za „dostatočne čierne“. Univerzitný profesor sa tak ocitá na dne vo svojej literárnej kariére, zatiaľ čo Lisa Ellison, autorka knihy „We’s Lives in Da Ghetto“, stúpa k sláve. Nahnevaný úspechom kníh, ktoré Monk považuje za vykorisťovateľské tým, že profituje z černošských stereotypov, sa muž rozhodne napísať jednu takúto vlastnú knihu, prešpikovanú absurdnými zovšeobecneniami.

Akosi sa však kniha nakoniec vydáva pod jeho pseudonymom Stagg R. Leigh, čo autora katapultuje do komédie s chybami zvýraznenými jeho dvojitým životom. Keďže sa film zameriava na literárny svet a jeho jedinečný afroamerický zážitok, autenticita jeho postáv a situácií, akokoľvek sú satirické, zostáva významným aspektom príbehu. Divákov preto určite zaujíma, koľko skutočného života sa s týmto filmom spája.

Zdrojový materiál: Erasure od Percivala Everetta

„Americká fikcia“ nie je založená na skutočnom príbehu a namiesto toho je adaptáciou veľmi populárneho súčasného románu z roku 2001 „Erasure“ od Percivala Everetta. Kniha rozpráva takmer identický príbeh ako film, až na vážnejší, no stále satirický tón. V knihe čelí Monk podobným problémom ako a spisovateľ od ktorého diela sa očakáva, že vzhľadom na jeho rasu zapadne do konkrétnej škatuľky. Zatiaľ čo tento muž nenávidí predstavu, že sa nechá zaškatuľkovať, jeho zlomová kniha sa nakoniec stane románom, ktorý píše, aby parodoval slávnu vykorisťovateľskú literatúru „chcela byť z geta“. Jediný problém? Nikto nevie, že je to paródia.

Okrem toho, keď sa Monkova kniha „Moja pafológia“ odvíja v čoraz podivnejších dejových líniách, príbeh súčasne skúma aj Monkov skutočný život a komplikácie, ktoré so sebou prináša, menovite usadzujúcu sa demenciu jeho matky. Celkovo vzaté, román predstavuje dvojaký príbeh s mnohými vrstvami o vzťahu syna k matke a povinnostiach k rodine, spolu s autorským bojom proti literárnemu ekvivalentu strojopisu.

Ak vezmeme do úvahy občas zjavné podobnosti, ktoré Monk a jeho tvorca, autor Percival Everett, zdieľajú, fanúšikovia budú v pokušení veriť, že prvý je do určitej miery autobiografickou verziou druhého. Napriek tomu Everett opakovane uviedol, že postava nie je založená na ňom a ani ‘Erasure’ nie je autobiografické dielo. Napriek tomu stojí za zmienku, že podobne ako Monk z jeho románu, Everett tiež zdieľa svoju nenávisť voči tomu, že je označený za spisovateľa svojimi skúsenosťami alebo žánrom. Podobne aj tento muž kedysi zastával miesto profesora na univerzite v Kentucky.

Napriek tomu, viac ako spoločné podobnosti Monka s Everettom, to, čo v skutočnosti definuje korene „Erasure“ a následne „americkej fikcie“, je jeho zobrazenie moderného literárneho sveta.

Americká fikcia a realita mediálnej reprezentácie

Keď prišlo na adaptáciu „Erasure“ na plátno, filmár Jefferson, ktorý napísal a režíroval film, sa chcel zamerať na zachovanie ducha a emócií knihy. Režisér sa s románom prvýkrát stretol v roku 2020, keď si už po niekoľkých stranách uvedomil, že chce tento príbeh doviesť do filmového spracovania. Jefferson sa v minulosti podieľal na písaní scenárov mnohých úspešných televíznych relácií, ako napr. Dobré miesto' a ‘ Strážcovia .‘ Čo sa týka filmovej tvorby, adaptácia „Erasure“ do jeho režijného debutu sa zdalo ako správna voľba vzhľadom na jeho jednoduché prepojenie s príbehom.

Kniha sa ponorí do rozhovoru o zastúpení černochov v amerických médiách, o očakávaniach, ktoré sa k nemu viažu, jeho úskaliach, ako aj iných komplikáciách. Keďže Jefferson pracoval ako novinár, vedel sa k tejto téme až príliš dobre vžiť. V rozhovore s The New York Times , filmár poukázal na zjavný bod podobnosti a zdieľal: „Napísal som tento článok s názvom „Rasizmus Beat“, ktorý je do značnej miery o očakávaní, že černošskí novinári sú tu len preto, aby písali o zlých veciach, ktoré sa stávajú černochom a rasizmus a násilie.” Ako taký si Jefferson túto tému nielen dobre uvedomoval, ale v minulosti bol proti nej aj zástancom, nevedomky paralelne s Everettovou prácou. Podobne otázka prideľovania čiernych príbehov do konkrétneho políčka nasledovala Jeffersona aj do Hollywoodu.

Keď Everett písal svoj román v roku 2001, čerpal z dusivých očakávaní diel, ktoré sa často považovali za zneužívanie černošskej traumy, konkrétne na zážitky z centra mesta. Podobne, keď Jefferson uviedol svoju iteráciu na plátno, zaoberal sa témami relevantnejšími pre rok 2023. „[Ale], existujú žánre pre „prestížne černošské projekty“: otroci prekonávajúci nepriazeň osudu a útek, černošský aktivista za občianske práva prekonávajúci biely rasizmus, vnútorný- mestské gangy, chudoba a rozbité domy,“ povedal režisér a podelil sa o svoje skúsenosti v tomto odvetví.

Okrem toho filmár podstúpil podobné rytmy aj vo svojom súkromnom rodinnom živote, ktoré mu pomohli zarezonovať s Monkovým príbehom. Jefferson teda našiel v Everettovom románe nesmiernu príbuznosť, ktorá zaručila autentickosť adaptácia z knihy na film z ‘Erasure.’ Napriek tomu sa vo filme stále nachádzajú niektoré body, ktoré sa od východiskového materiálu líšia, väčšinou v prospech jeho aktualizácie pre súčasný svet. Koniec koncov, od roku 2001 došlo v kultúre k posunu vzhľadom na beletristické romány ako „The Late Americans“, príbeh o queer zážitkoch, priateľstvo , a rodinu založil Brandon Taylor, zaujímajú v roku 2023 najpredávanejšie miesto ako román černošského autora.

Napriek tomu, žiaľ, problémy v rámci zastupovania menšinových médií a neustálej posadnutosti popkultúry jej zaškatuľkovaním pretrvávajú. Satirický príbeh zobrazený v rámci „americkej fikcie“ teda zostáva odrazom reality bez toho, aby nevyhnutne dokumentoval prípad zo skutočného života.