Antlers Review: Premeškaná príležitosť, ktorá mohla byť hororovou klasikou

Nikdy za milión rokov som si nemyslel, že Scott Cooper a Guillermo del Toro by skončil spoluprácou na horore. Ak, samozrejme, nechcete počítať s prvým Cooperovým vpádom do spomínaného žánru v málo známom ‘For Sale by Owner’, hoci pôsobil len ako scenárista a jeden z koproducentov. A okrem toho je Cooper väčšinou spájaný s drámou a kriminálnymi žánrami ako „Crazy Heart“, „Out of the Furnace“ a „Black Mass“. Je teda zaujímavé vidieť Coopera prvýkrát režírovať hororový film. V spojení s desivým námetom súvisiacim s folklórom Wendigo znie film, aspoň na papieri, veľmi pútavo.

Film založený na poviedke Nicka Antoscu z roku 2019 „The Quiet Boy“ sleduje Juliu Meadowsovú (Keri Russell), učiteľku, ktorá sa vracia domov do vidieckeho mestečka v Oregone z Kalifornie, aby žila so svojím bratom a miestnym šerifom Paulom (Jesse Plemons). Dozvedáme sa kúsky o jej utrápenej minulosti, kde bývala obeťou zneužívania detí. Späť v škole venuje veľkú pozornosť najmä jednému zo svojich študentov Lucasovi (Jeremy T. Thomas), sociálne uzavretému chlapcovi, ktorý je často šikanovaný inými deťmi. Na základe toho, čo Julia vidí a dozvie sa o Lucasovi, usúdi, že chlapca postihol rovnaký osud ako ju v minulosti. Jeho otca Franka (Scott Haze), ktorý je závislý na pervitíne, a jeho mladšieho brata Aidena (Sawyer Jones) nikde nevidno – výsledkom je, že Julia musí nahlásiť Lucasovu situáciu riaditeľovi školy Boothovi (Amy). Madigan).

Medzitým sa po celom meste záhadne nachádzajú mŕtve telá, a keď oddelenie šerifa začne vyšetrovanie, Warren Stokes (Graham Greene), ktorý sám býval šerifom, si myslí, že to má niečo spoločné s indiánskym zlomyseľným monštrom menom Wendigo. ktorý sa živí ľuďmi. Ale Paul nie je poverčivý typ, ktorý verí takýmto mýtom, pretože si myslí, že musí existovať logické vysvetlenie mŕtvych tiel, ktoré boli strašne zohavené.

Cooper, ktorý spolu s Henrym Chaissonom a Nickom Antoscom upravil aj scenár, naťahuje 32-stranovú poviedku do alegorického pomalého napaľovania, ktoré sa snaží pokryť viaceré uhly. Tieto uhly zahŕňajú emocionálnu traumu a zneužívanie v rodine súvisiace s príslušnými osobnými problémami Julie a Thomasa, ako aj iné depresívne témy, od opiátovej krízy po chudobu, nezamestnanosť a odsúdené na zánik dôsledkov neúcty k pôde, ktorá patrí domorodým obyvateľom. . Niet pochýb o tom, že Cooper tu má veľa čo povedať, pretože zjavne nemá záujem natočiť priamočiary horor o folklóre Wendigo. Úprimne povedané, som s tým v poriadku, pokiaľ dokáže byť film emocionálne pútavý alebo provokujúci.

A aj keď oceňujem Cooperov ambiciózny pokus, nakoniec si odhryzne viac, než dokáže prežuť, s výsledkom, ktorý je na svoje dobro príliš pochmúrny. Dokonca aj všetky alegórie, ktoré sa snaží rozložiť do celého filmu, mu pripadajú nedovarené. Príbeh sa sotva poškriabe po povrchu a akékoľvek spomínané alegórie tam len tak ležia a sú otvorené bez toho, aby nám dali hlbší zmysel. To zase robí z pomalého horenia filmu frustrujúci zážitok. Ak by bolo všetko podstatne doplnené, tento inak zámerne naladený horor by bol prospešný.

Postavy sú medzitým zmiešané. Keri Russell podáva pomerne pútavý výkon ako emocionálne traumatizujúca Julia. Ale Jesse Plemons, skvelý charakterový herec, ktorý si zaslúži lepšie, sa nespravodlivo uchýli k pasívnej úlohe šerifa. Nemá tu veľa možností, okrem toho, že väčšinu času trávi zmäteným pohľadom alebo správaním sa ďaleko od všetkého, čo sa deje. Graham Greene sa objavuje v žalostne nedocenenej úlohe bývalého šerifa, ktorého rozsiahle znalosti o folklóre Wendigo slúžia len na ukážku. Jeremy T. Thomas, relatívny nováčik, ktorého minulé zásluhy zahŕňajú účinkovanie v televíznych seriáloch ako ‚The Righteous Gemstones‘ a ‚Paradise Lost‘, vyniká najviac ako Thomas. Páči sa mi spôsob, akým vyjadruje svoje utlmené emócie, kombinuje jemné použitie výrazu tváre a reči tela

Ako hororový film má „Parohy“ niekoľko hodnotných momentov, aj keď to nestačilo na prekonanie jeho veľkých nedostatkov. Príšerný dizajn tvora jeleňovitého monštra Wendigo je technicky pôsobivý s pomocou CGI a praktických efektov. Nechýba ani šikovný transformačný efekt a Cooper sa pri niektorých graficky násilných scénkach ukázal ako eso vo vizuálnom stylistovi. Rovnako som rád, že sa nespolieha na zvyčajnú lacnú taktiku skákania, ktorá sa bežne vyskytuje vo väčšine hororových filmov. Je len škoda, že konečné zúčtovanie proti monštru Wendigo pôsobí antiklimaticky. Za zmienku stojí aj atmosferická kinematografia Floriana Hoffmeistera, najmä spôsob, akým využíva tiene a temnotu na navodenie zlovestnej hrôzy z vidieckeho mesta číhajúceho na nič netušiace nebezpečenstvá.

Celkovo je „Antlers“ premárnenou príležitosťou, ktorá by mohla byť klasikou žánru, keby len Cooper pristupoval k téme sústredenejšie!

Hodnotenie: 2,5/5